Na scénu prichádza emsí eMbÉ a dídžej N.S.O.G.
Pre tých ktorí majú radšej oldskúlové čítanie knižiek pri svite petrolejovej lampy, či skrolovanie blogov v žiare monitoru, tu mám textový prepis tohto hudobného počinu. Môjho prvého krôčiku ku Grammy a stenám plným zlatých dosiek. Túto alternatívu iste radi využijú poslucháči, teraz asi už len čitatelia, ktorí sa momentálne zvíjajú na koberci, držiac si kŕčovito uši, z ktorých sa nežne rinie nepatrný cícerok krvi.
Ako hovorí lapaj, indžoj:
Urban Blues
Obraz prvý - Žiarivé výšiny a temné hlbiny
Hovorí sa, že prstenec hríbu nad Hirošimou vytvorili duše unikajúce z vyparených tiel.
Vidím tie prstence nad mestom každý deň, ako stúpajú v špirálach oranžového svetla pomedzi rannú hmlu.
Duše ľudí, ktorých telá sa nevyparili obrovským žiarom explózie, ale implodovali do seba, ako ponorka v hlbinách oceánu.
Do hluku ľudského davu zaznel tichý výkrik drveného trupu, ktorý po chvíli bez povšimnutia zanikol.
Obraz druhý - V útrobách mesta
Moje miesto je mesto. Som mestský chodec.
Niečo ako Johnnie Walker. Moje kráčajúce obrysy môžeš vidieť obtekajúce mokom, vydestilovaným z chutí a pachov mesta, na oranžovohnedom pozadí slnka zapadajúceho nad betónovým sídliskom.
Som urban walker.
Chodím po meste ráno, keď prvé električky lížu koľajnice.
Lížem ich s nimi.
Lížem pohľadom krásne ženy, aj ošťaté steny domov.
Mladé pevné prdelky, aj staré omietky, na ktorých pleseň vytvorila obrazy hodné Sixtínskej kaplnky.
Chodím po meste cez deň, keď sa vôňa prepáleného oleja zo stánkov s lángošmi mieša pomedzi davy ponáhľajúcich sa ľudí s vôňou luxusných parfumov mladých priebojných manažérov.
Prepletám sa uličkami, kde holuby serú na masívne stĺpy synagógy stratenej v čase. Kde pivničný puch starých domov rozpráva zabudnuté príbehy.
Preháňam sa v odleskoch falošného mramoru a skla bizniscentier, ktoré siahajú až do neba a s úškrnom hľadia na veže kostolov, pretože oni sú chrámy, ktoré z nich nerobí výška, ale človek.
Blúdim v bizarnom labyrinte panelákových sídlisk, ktoré boli podľa komplikovaných plánov navrhnuté len preto, aby sa z neforemných útvarov kociek a kvádrov v noci premenili na presne organizovanú spartakiádu blikajúcich svetielok, vytvárajúcich z diaľky divadlo podlamujúce nohy, z ktorého sa idú japonskí turisti posrať.
Obraz tretí - Od súmraku do úsvitu
Chodím po meste večer, keď okná míňajúcich sa električiek rozohrávajú v rozsvietených vozňoch film ako v kine. Na chvíľu sa nad celým mestom rozhostí kľud. Ticho ako v momente, keď sa nad Hirošimou spojili atómy, aby rozsvietili oblohu a zhasli mysle. Vtedy môžete počuť tichý praskot explodujúcich a implodujúcich duší najzreteľnejšie.
Chodím po meste v noci, keď rozsvietené okná visia v tme ako obrazy, znázorňujúce abstraktné farebné kompozície, výjavy z rodinnej drámy, alebo človeka sediaceho na spôsob Whistlerovej matky, zachyteného v momente, keď časť jing a časť jang dorotovali a spojili sa v bode, ktorý polí vesmír na dve časti.
Vtedy je mesto cítiť zvratkami opilcov, ktorí alkoholom katalyzovali bezpohlavný obed firemnej kantíny, spolu so smutnými kúskami svojej duše, alebo sa len takto abstraktne podelili o šťastie, ktoré ich stretlo. Je cítiť semenom, decentne spláchnutým do záchodovej misy, alebo len tak vulgárne pohodeným v tmavých zákutiach okolo Krížnej.
Obraz štvrtý - Chodníky a steny, steny a chodníky
Môj kapitál je zapľuvaný chodník, celý polepený žuvačkami, ktoré tam vypľuli zväzáci, šéfovia nadnárodných spoločností a milenci, ktorým v prítmí pouličnej lampy zavadzali v prepletaní jazykov a telesných štiav.
Mojou devízou sú ploty s potrhanými plagátmi, poprelepovanými cez seba, ako ľudské osudy.
Mojím nouhau sú steny verejných hajzlíkov počarbané ľudovou múdrosťou, ktorú treba vygravírovať na platinovú dosku a vypustiť družicou do vesmíru ako základný kód ľudstva.
Moja investícia je pošliapaná poézia udupaná davom, ktorý sa vyrútil z multiplexu, zasvinená nánosom akademickej čistoty.
Toto blues je ten najdrsnejší rap. Tá najväčšia nakladačka, akú dostaneš.
Obraz piaty - Nad mestom
Niekedy sa zastavím a posadím nad mesto, aby som ho mohol pozorovať. Z tejto vzdialenosti počúvam ako dýcha ľudskou vravou a vidím, ako mu v uliciach pulzuje blikajúca krv svetiel.
Pozorujem, ako príchodom tmy zaspáva a sníva svoj sen, kde Slovnaft je Manhattan, Ružinovská Champs-Élysées a vedľa Nového rozhlasu leží na chrbte sfinga.
Ja som mesto a mesto je mnou.
---
Venované Ada Veen (pretože ma vydierala) a ak sa neurazí aj Lapajovi a Q-ovi , pretože viem ako milujú John Lee Hookera.
---
Pre tých ktorí sa nevedia tohto jedinečného výtvoru nabažiť a chceli by si ho púšťať aj vo svojom mp3 prehrávači, hi-fi veži, či gramofóne, ponúkam jedinečnú možnosť stiahnuť si tento summer hit tu. Poplatky za verejnú produkciu prosím posielajte sem, alebo mi ich nechajte U Čerta na bare.
Tučné bíty sú namixované z:
Obraz prvý: John Lee Hooker - Tupelo
Obraz druhý: John Lee Hooker – Boogie Chillen
Obraz tretí: The Doors – The End
Obraz štvrtý: Jim Morrison and The Doors - Latino Chrome
Obraz piaty: Jim Morrison and The Doors – Babylon Fading
...a veľa omamných a psychotrópnych látok a ich prekurzorov.
(Ne)súvisiace linky:
John Lee Hooker
The Doors
Perex foto – foto emeS
foto > mesto > cykly > fotografia > matataja > eMeS